Ako sa počas leta efektívne chrániť pred slnkom I – Ako zvoliť správnu ochranu?

Moderným trendom 21. storočia je na rozdiel od stredoveku opálená pokožka. Každý z nás ju chce mať krásnu bronzovú, bez pľuzgierov, začervenania, či šupín. S trendom globálneho otepľovania a zmenou klímy však rastú nie len teploty, ale aj intenzita slnečných lúčov, ktoré majú priamy vplyv na našu pokožku. Čo všetko je dôležité pri výbere správneho ochranného prostriedku pred slnečným žiarením, vám napovie tento článok.

Čo je to opaľovanie sa (slnenie) a prečo je do istej miery prospešné?

Opaľovanie je možné definovať ako činnosť, pri ktorej je pokožka ľudského tela dobrovoľne a cielene vystavovaná slnečnému (ultrafialovému) žiareniu. Cieľom takejto činnosti je získať opálenie, teda stmavnutie pokožky. Opaľovať sa je možné vonku alebo v soláriách. Soláriá nahrádzajú prirodzené slnečné žiarenie horským slnkom, ktoré je vyžarované umelým žiaričom. Neprimeraný pobyt na slnku môže okrem nepríjemných estetických zmien na koži ako sú pigmentové škvrny alebo vrásky spôsobiť aj nebezpečnejšie kožné zmeny – melanóm, alebo zhubný nádor pokožky. Ten sa najčastejšie spája s materskými znamienkami.

Aj napriek tomu, že sa o opaľovaní posledné roky hovorí z dôvodu zdravotného rizika skepticky, má aj niekoľko výhod. Najdôležitejšou a zároveň najznámejšou z nich je tvorba vitamínu D.  Vitamín D je nevyhnutný v mnohých oblastiach, vrátane psychického aj fyzického zdravia. Je dôležitý pre imunitu, pohybový aparát, zuby, predchádzanie úzkosti, depresii a únave a pod.

Fototypy podľa Fitzpatrickovej stupnice

Zaradenie do fototypu funguje na základe množstva melanínu v koži – ide o pigment, ktorý sa podieľa na sfarbení kože, vlasov a časti oka. Podieľa sa na ochrane pred účinkami slnečného žiarenia a podľa najnovších štúdií môže mať aj regeneračný účinok na poškodenie DNA v kožných bunkách. Fototypy sú dané geneticky a sú prispôsobené prostrediu a populácii jedinca:

• Fototyp I = keltský – tento fototyp je charakteristický veľmi svetlou pokožkou, ryšavými vlasmi, modrými očami a s častým výskytom pieh. Koža pri pobyte na slnku nestmavne, len sčervenie, a to už pri expozícii 5 – 10 minút (expozícia je vždy udávaná bez použitia ochranného prípravku). Spálenia bývajú často bolestivé, dokonca s výskytom pľuzgierov.
• Fototyp II – u fototypu II je typický vzhľad so svetlom pleťou aj vlasmi (najčastejšie blonďavé, resp. svetlohnedé), s modrými, zelenými alebo sivými očami a s občasnými pehami. Rovnako ako fototyp I sa opaľujú dočervena a ľahko sa spália už po 10 – 20 minútach pobytu na slnku.
• Fototyp III – ľudia s týmto fototypom majú svetlohnedú pokožku a väčšinou hnedé vlasy aj oči. Slnko znášajú oveľa lepšie, opaľujú sa dobre a spália sa len zriedka. Prejavy vystavenia sa slnečnému žiareniu sa ukážu po 20 – 30 minútach. Tento fototyp je však náchylný na vznik pigmentových škvŕn.
• Fototyp IV = stredomorský – fototyp IV je charakteristický tmavou pokožkou, očami aj vlasmi. Takmer nikdy sa nespália a slnko je pre nich bezpečné 40 minút.
• Fototypy V a VI – zástupcovia tohto týchto fototypov sú najmä príslušníci arabských/niektorých ázijských krajín (V) a afrických krajín (VI). Ide o najtmavšie fototypy s tmavou kožou a čiernymi vlasmi, ktoré sa nikdy nespália. Na slnku vydržia bez vážnejších prejavov na koži pokojne aj 1 – 2 hod.

Ultrafialové žiarenie – UVA vs. UVB

Ultrafialové žiarenie je jednou zo zložiek slnečného žiarenia. Skladá sa z dvoch typov lúčov – UVA a UVB. Súčasťou UV žiarenia je aj UVC žiarenie, to je však takmer 100 %-tne absorbované atmosférou Zeme.

UVA žiarenie tvorí 95 % žiarenia dopadajúceho na povrch Zeme. Je to škodlivejšie – preniká hlboko do pokožky, poškodzuje DNA kožných buniek a podporuje tvorbu voľných radikálov, ktoré priamo poškodzujú kožné bunky. Je teda pôvodcom niektorých typov rakoviny kože. Je zodpovedné za starnutie pokožky, slnečnú alergiu, aj pigmentové škvrny. Keďže UVA žiarenie prechádza hlboko, môže spôsobiť aj poškodenie zraku, konkrétne žltej škvrny. Na rozdiel od UVB žiarenia sa jeho účinok prejaví už niekoľko hodín po vystavení sa slnečnému žiareniu a rýchlo aj zmizne.

UVB žiarenie tvorí asi 5 % UV žiarenia a je zodpovedné za to, čo je naším cieľom pri opaľovaní sa – stmavnutie pokožky, no aj za to, keď to so slnkom neodhadnete – spálenie. Preniká len do vrchných vrstiev pokožky a tiež zapríčiňuje jej predčasné starnutie – vznik vrások alebo pigmentových škvŕn a rakovinu kože. Účinok sa prejaví až o niekoľko dní a pretrváva mesiace. Táto zložka žiarenia je zodpovedná aj za stimuláciu tvorby vitamínu D.